Studentka 5. ročníku Všeobecného lékařství Ema Kalenská strávila letní stáž ve Valparaiso v Chile. Píše esej a posílá fotografie.
Pol roka po premietaní fotografií mojej spolužiačky, ktorá bola na stáži v Chile, som si aj ja kúpila letenky. Začala som premýšľať, či by sa nehodilo naučiť sa niečo španielsky aj napriek tomu, že Chile znalosť jazyka nevyžaduje. Nepodarilo sa to, tak som si aspoň na letisku stiahla slovník a aplikáciu na učenie jazykov. Hosťovskú rodinu som pred príchodom varovala, že nehovorím španielsky a som vegetarián (konzumácia mäsa v Chile je veľmi vysoká). Vraj nič z toho nie je problém a budú na mňa čakať. Čakanie po latinskoamericky znamenalo prestretý stôl, plný jedla, vína a vlastná izba. Pohostinnosť pokračovala počas celého pobytu, pani domáca ma dokonca brávala na lekcie jógy, ktoré viedla, a pravidelne mi na Whatsappe písala, ako sa mám a či je všetko ok. Mesačný mama hotel bol veľmi príjemným prekvapením.
Výuka španielčiny na vlastnej koži ma neminula a minimálne základy som pochytiť musela. „Vamos!“, po španielsky „poďme“, bolo jedno z prvých slov, ktoré som sa v Chile naučila. Rozkaz „Vamos!“ veľmi dobre vystihuje dynamiku a pestrosť mojej klinickej stáže na oddelení traumatológie a ortopédie v nemocnici Van Buren Hospital v chilskom meste Valparaiso. Väčšinu času som strávila s mojou vedúcou doktorkou, ktorá bola zástupkyňou šéfa oddelenia a jej rezidentom. Každý deň mala dr. Evansová na starosti inú časť oddelenia a „Vamos!“ znamenalo, že vyrážame do inej časti nemocnice. Párkrát som sa takto „nehodou“ dostala na výuku medikov, inokedy sme zase skončili na ulici v stánku, kde sa predávala káva. Normálne sme ale smerovali na oddelenie pohotovosti, na sály, prípadne do ambulancie na konzultácie.
Nemocnica bola už na prvý pohľad v horšom stave ako tie, na ktoré som zvyknutá z Prahy. Nedostatok miesta pre pacientov niekedy vyriešili posteľami na chodbách. Mini emergency room bola pôvodne dvojnásobne veľká, dnes je polovica obetovaná pre hospitalizovaných pacientov. Postupne som sa od medikov a doktorov dozvedela, že nemocnica nemá prostriedky a ošetruje hlavne pacientov z chudobnejších vrstiev obyvateľstva. Veľká časť pacientov bola vo vysokom veku alebo mali problémy so zákonom. Traumatológia nie je môj vysnívaný odbor, ale aj napriek tomu som si stáž užila. Nečakala som, že za mesiac uvidím toľko zaujímavých prípadov, od vrodených ochorení, cez patologické fraktúry, až po bežné vyvrtnuté členky a haluxy. Doktori ovládali aspoň základy angličtiny a vždy mi boli ochotní odpovedať na otázky a všetko mi vysvetliť. Okrem profesionálnych rozhovorov sme rozoberali, kto už v Prahe bol, kto sa tam ešte len chystá a príde ma navštíviť. Na konci stáže som už vedela, kto robí aký šport, koľko má detí a čo plánuje robiť cez víkend.
Víkendy som trávila s ostatnými zahraničnými študentmi cestovaním a spoznávaním kultúry. Miestni študenti z IFMSA Chile nám pripravovali pestrý program a ukazovali lokálne miesta. Chile má nádhernú prírodu s extrémnou diverzitou, ktorá očarí aj v zimných mesiacoch (áno, na južnej pologuli bola zima a nemajú tam centrálne kúrenie). Pre milovníkov hôr, ktorí nemajú radi tropické teploty, je Chile ideálnou „letnou“ destináciou.
