Kinetics of dendritic cells reconstitution and costimulatory molecules expression after myeloablative allogeneic haematopoetic stem cell transplantation: implications for the development of acute graft-versus host disease.

V časopise Clinical Immunology vychází článek skupiny z Ústavu imunologie UK 2. LF, jehož prvním autorem je MUDr. Rudolf Horváth.
Ve spolupráci s lékaři Transplantační jednotky, Kliniky dětské hematologie a onkologie UK 2. LF pod vedením doc. Petra Sedláčka, CSc., je v článku zmapována kinetika rekonstituce jednotlivých typů antigen prezentujících buněk po myeloablativní transplantaci hematopoetických kmenových buněk a její vztah k manifestaci akutní reakce štěpu proti hostiteli (aGVHD).
 
Pár slov o doktoru Horváthovi:
Doktor Horváth pochází ze Slovenska, z Dunajské Stredy. Po studiích na Lékařské fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě se přihlásil do doktorského studia biomedicíny na Ústav imunologie UK 2. LF v Praze v rámci M.D., Ph.D. programu. Pátým rokem se zde pod vedením doc. MUDr. Radka Špíška, Ph.D., věnuje tématům, v nichž hlavní roli hrají dendritické buňky, především úloha této populace antigen prezentujících buněk při různých patologických stavech.
Tato publikace navazuje na předchozí články, ve kterých se dr. Horváth podílel na studiu funkce dendritických buněk u pacientů s Brutonovou agamaglobulinémií (Blood, 2007) a na ovlivnění jejich vlastností glukokortikoidy (Clinical Immunology, 2006). V září tohoto roku bude obhajovat Ph.D. v oborové radě imunologie.
 
Jak jste se dostal k problematice dendritických buněk?
Štúdium dendritických buniek je jedným zo zásadných pilierov výskumu Ústavu imunológie. Systematicky sa tejto problematike venujeme už niekoľko rokov a väčšina projektov, ktoré u nás vznikajú, sa držia tohto základného konceptu. Po zahájení doktorského štúdia som aj ja začal pracovať na podobnom projekte, ktorého hlavným objektom boli práve dendritické bunky.
 
Můžete stručně shrnout, čemu se ve své vědecké práci (nejen v článku) věnujete?
V širšom kontexte sa venujem všeobecnému štúdiu biológie dendritických buniek za rôznych fyziologických ako i patologických stavov u ľudí. Dendritické bunky predstavujú naozaj výnimočnú populáciu imunokompetentných buniek s obrovským potenciálom využitia v humánnej medicíne. Svojimi unikátnymi vlastnosťami sa podieľajú na koordinácii mnohých imunitných procesov, preto aj štúdie, na ktorých som pracoval, mali podobu mnohých tvárí. V poslednej dobe však určite dominoval projekt sledovania ich kinetiky rekonštitúcie po alogénnej transplantácii kostnej drene.
 
Ve výše uvedeném článku zmiňujete, že manifestaci akutní GvHD po transplantaci hematopoetických kmenových buněk předchází pokles množství dendritických buněk v krvi. Dokážete vysvětlit, proč tomu tak je?
Mechanizmy vzniku akútnej reakcie štepu proti hostiteľovi (aGvHD) ešte stále nie sú plne objasnené. Recentné vedecké práce poukazujú na kľúčovú úlohu dendritických buniek pri spúšťaní ako i udržiavaní tohto procesu. V našej štúdii sledujúcej ich kinetiku rekonštitúcie definujeme dve zásadne rozdielne rekonštitučné obrazce, ktoré sú práve vo vzťahu ku vzniku akútnej GvHD. U pacientov s manifestnými klinickými symptómami dochádza k signifikantnému poklesu cirkulujúcich periférnych dendritických buniek, čo si vysvetľujeme ich redistribúciou do poškodených, imunologicky aktívnych tkanív, kde sa podieľajú na patogenéze tohto procesu.
 
Dalo by se těchto poznatků využít v praxi, např. k detekci aGvHD před projevem jejích symptomů?
Sme o tom presvedčení že áno. Naša práca dokazuje, že sa jedná o veľmi dynamický proces, odohrávajúci sa v horizonte 24 hodín pred nástupom klinických symptómov aGvHD. Súčasné moderné cytometrické metódy nám už umožňujú pomerne jednoduchú detekciu cirkulujúceho kompartmentu dendritických buniek. Aj vzhľadom k tomuto faktu je nutné zvážiť ďaľší rozmer dendritických buniek ako potencionálneho biomarkeru vhodného k sledovaniu. Na zavedenie do bežnej praxe by však bola vhodná konfirmácia našich výsledkov na mnohonásobne väčšom súbore pacientov.
 
Brzy dokončíte své doktorské studium. Jaké jsou vaše další profesní plány?
Obor klinická imunológia a alergológia ma dostatočne presvedčil o tom, že je to práve to, čomu by som sa chcel v budúcnosti venovať. Aj preto dúfam, že sa mi čoskoro podarí ukončiť špecializačné vzdelávanie. Zároveň však pevne verím, že okrem klinickej praxe budem mať i naďalej možnosť pracovať na ďalších zaujímavých vedeckých projektoch.
 
Určitě ale máte i zájmy?
Samozrejme. Šport, divadlo, film, hudba. Záujmov je veľa, času už bohužiaľ pomenej.
 
Děkuji mockrát za rozhovor!
 
-az-