Studentka 6. ročníku Všeobecného lékařství Lenka Levická končí svou Erasmus stáž ve slovinské Ljublani. Píše esej a posílá fotografie.
Pre svoju prax v rámci programu Erasmus som si vybrala hlavné mesto Slovinska – Ljubljanu. Toto mesto som mala vždy vo svojom hľadáčiku, keď som premýšľala o možnosti štúdia v zahraničí.
Prvotne to bolo kvôli pôvabu krajiny, v ktorej sa nachádza. Z nášho pohľadu je to menšia krajina, s približne dvoma miliónmi obyvateľov, ktorá však má more, hory, krásne jazerá a bohatý kultúrny život.
Keď mi kamarátka, ktorá tam bola na stáži v rámci iného programu rozprávala, aká skvelá bola nemocnica (Univerzitni klinični center Ljubljana) a ľudia v nej, bolo rozhodnuté!
Do Ljubljany som pricestovala začiatkom marca. Keďže som študentkou šiesteho ročníka, absolvovala som praktický Erasmus, začínajúc na oddelení cievnych chorôb, následne abdominálnej chirurgie, traumatológie a stáž som zakončila gastroenterológiou. Praxe prebiehali tak, že každý študent mal po celú dobu svojej prítomnosti na oddelení prideleného jedného doktora - mentora, s ktorým trávil každý deň. Tento typ organizácie sa mi veľmi páčil a myslím, že aj vďaka tomu som mala možnosť zo stáží vyťažiť maximum.
Hneď prvá stáž, konkrétnejšie na oddelení JIS - Cievnych ochorení, nastavila svojou kvalitou moje ďalšie očakávania veľmi vysoko. Každé ráno som si so svojim tútorom vyšetrila jemu pridelených pacientov, ak bolo potrebné korigovali sme zároveň ich medikáciu. Výkony, ako napríklad ultrazvukové vyšetrenia srdca a ciev alebo odstránenia drénov som mala možnosť pod dozorom vykonávať ja. Ak mali pacienti naplánovaný konkrétny zákrok, rovnako som sa ho mohla zúčastniť.
Môj mentor mi medzi vyšetreniami ukazoval rádiologické snímky daných pacientov a dával mi otázky. Ak videl, že niečomu nerozumiem, nemal problém si v rámci dňa vyhradiť čas a danú problematiku mi vysvetliť.
Často som sa tam stretávala s pľúcnymi embóliami, periférnymi arteriálnymi ochoreniami, pacientmi po zavedení stentgraftu kvôli abdominálnej aneuryzme aorty alebo po PTA (perkutánnej transluminálnej angioplastike). Keďže sa jednalo o intenzívne oddelenie, mnohí pacienti a ich ochorenia boli skutočný diagnostický oriešok a zároveň príležitosť pre mňa precvičiť si diferenciálne diagnostické schopnosti.
Ďalšie stáže sa niesli v podobnom edukatívnom a stimulujúcom duchu. Traumatológia navyše otestovala moju fyzickú zdatnosť. V rámci výuky som asistovala svojmu tútorovi pri výkonoch, ktoré často vyžadovali opakované zhotovovanie RTG snímok priamo počas operácie. Preto sme na sebe všetci museli mať pomerne ťažké olovené súpravy ako ochranu proti žiareniu.
Spomínam si na svoj prvý deň na traumatologickej operačnej sále, keď som asistovala. Bolo to pri zavedení endoprotézy bedrového kĺbu, ktoré bolo komplikované, nakoľko mal pacient metastázy nádoru do kostí. Následne som asistovala pri ďalšom zákroku, ktorým bola zlomenina femuru v teréne už zavedenej endoprotézy bedrového kĺbu. V daný deň som nad operačným stolom strávila vyše šesť hodín v olovenej súprave.
Aj keď to bola spočiatku výzva, dnes si môžem povedať, že som ju zvládla.
Čo sa týka jazyka, samozrejme, všetka zdravotná dokumentácia bola v slovinčine. Avšak obchodné názvy liečiv sa z veľkej časti zhodujú s tými v češtine/slovenčine, zdravotné záznamy som si pri čítaní často dokázala odvodiť sama a zvyšok mi doktori vždy ochotne preložili do angličtiny. Celkovo bola znalosť angličtiny u doktorov na vysokej úrovni a na žiadnom oddelení som nemala problém s komunikáciou.
Mimo nemocnicu musím vyzdvihnúť ešte slovinský študentský stravovací systém – Boni. Je založený na veľkej ponuke zliav na jedlá v rôznych reštauráciách v celom meste. V mojej obľúbenej reštaurácii som si tak mohla dať polievku, hlavný chod, neobmedzené množstvo nápojov a salad box, a to za 2,5EUR.
No a popri štúdiu sa vždy našiel čas aj na spoznávanie Slovinska. Či už šlo o pamiatky v rámci mesta alebo krásne miesta o niečo ďalej. Známe jazero Bled ma doslova očarilo a Piran sa zapísala medzi jedno z najkrajších prímorských miest, aké som navštívila.
Skutočne to nie je len klišé, keď poviem, že Erasmus by mal zažiť každý študent!
