Studentka 5. ročníku Všeobecného lékařství Timea Debnárová strávila svůj erasmus na pařížské Sorbonně. Píše esej a posílá fotografie.
Na erasmus do Paríža som sa išla naučiť francúzsky, nič viac som od toho nečakala. Odišla som nie len s francúzskym certifikátom, ale aj s kamošmi z celého sveta, plnou hlavou vedomostí, nenahraditeľnými praktickými skúsenosťami a láskou k čerstvým bagetám.
Začiatok bol drsný. Francúzština je ťažký jazyk a Sorbonna nie je úplne ľahká škola. Je však veľmi moderná, a tak si môžeš vybrať, či pôjdeš na prednášku prezenčne, alebo sa na ňu pripojíš cez Zoom, a potom si ju môžeš pozrieť zo záznamu aj neskôr. Vďakabohu. Prvý mesiac som Moodle otvárala niekoľkokrát za deň a prednášky som si púšťala v rýchlosti 0,75x, aby som aspoň niečomu rozumela.
Štúdium medicíny vo Francúzsku je iné. Na prednášky chodia študenti naučení, pretože to nie je 2-hodinový oddych, kedy len sleduješ prednášajúceho. Prednáška začína kazuistikou, ktorú spolu s prednášajúcim postupne rozoberáte a na nej si vysvetľujete problematiku. Takže, ak nechceš byť za hlupáka, čo nič nevie, musíš si tému dopredu prečítať.
Avšak najväčšou výzvou štúdia medicíny vo Francúzsku sú stáže. Na tie chodíš každý deň, si súčasťou tímu a počítajú s tebou. Neprídeš na sálu? Problém, pretože nemá kto asistovať. Neprídeš na oddelenie? Problém, musíš rýchlo písať spolužiakom, aby spravili vizity aj tvojim pacientom. Neprídeš na urgent? Problém, pretože kto iný odoberie anamnézu a vyšetrí pacientov?
Poviem ti, čo sa mi stalo. Bol to môj prvý deň stáže a prvý cisársky rez. Stála som vedľa môjho doktora a snažila sa robiť všetko, čo odo mňa chcel. Raz za čas som mu niečo podala, niečo odsala alebo podržala. Keď v tom povedal: „Putain.” Začala som sa potiť. Toto slovo som nepoznala. Pán doktor ma však pred chvíľou musel učiť, ako sa mám umyť a obliecť, takže aj tak už o mne asi nemal veľkú mienku, a tak som mu slabým hláskom povedala: ,,Mrzí ma to, ale ja neviem, ktorý inštrument je putain. Neviem, čo vám mám podať.” Celá chirurgická sála sa zasmiala. Od tej doby som mala prezývku: the putain girl. (Putain, vyslov [pytε̃], je 1. (hovor.) kurva!, do prdele!)
Na oddelení nás vždy bolo viac. Každé ráno sme si rozdelili nových pacientov, ktorých sme vyšetrili, spravili im kardiotokogram, skontrolovali ich výsledky v Orbise a napísali vizitu. A že to všetko dalo zabrať! Francúzske skratky sú totiž úplne iné ako tie anglické, complete blood count má u nich skratku NFS a PCOS je zas SOPK, takže pre mňa to vždy znamenalo minimálne 20 minút googlenia. Doktori si s nami našťastie hneď v prvý deň stáže potykali a rozdali nám svoje čísla. Tie boli potrebné, keďže sme na oddelení niekedy zostávali sami a dosť často sme ich bombardovali fotkami CTG, ak vyzerali divne. Na veľké vizity nám primárka nosila malé croissanty a síce nám vždy po odprezentovaní nášho pacienta dala aspoň tri otázky, v prípade že sme nevedeli odpovedať, všetko pokojne vysvetlila.
Pacientka, na ktorú nikdy nezabudnem, bola hospitalizovaná kvôli preeklampsii. Po ceste na jej izbu som si opakovala všetky otázky, ktoré jej musím položiť. Máte opuch? Bolí vás hlava? Počujete normálne? Nemáte pred očami mouches (mušky)? Na Parížanoch sa mi páčilo, že boli zvyknutí na ľudí-cudzincov. Keď som sa dostala k poslednému bodu, či má pred očami mušky, poplietla som si slová a namiesto mouches som použila slovo mouchoirs (kapesníčky). Na moju otázku, či teda nemá pred očami vreckovky, sa len zasmiala a povedala, že vidí dobre. Každý ďalší deň pre mňa mala pripravené dve francúzske slová, ktoré sa podobali, ale znamenali niečo iné.
Každý predmet na Sorbonne je zakončený skúškou. Najskôr máš praktické skúšky zo stáží, kde máš niekoľko miestností, v každej sú traja lekári, jeden z nich hrá pacienta a dvaja ťa hodnotia. Na začiatku máš 30 sekúnd na prečítanie epikrízy, nasleduje päť minút konverzácie s pacientom/praktickej ukážky. Si hodnotená za veci ako napríklad: či sa predstavíš, či nepôsobíš odsudzujúco, správne odoberieš anamnézu, či predpíšeš správne lieky, objednáš správne testy, dobre pacientke vysvetlíš komplikácie zákroku a či za daný čas stihneš všetko potrebné. Za päť minút zapíska rozhodca a musíš ísť do ďalšej miestnosti, kde všetko začína odznova.
Na písomné testy vás nahrnú všetkých do počítačovej miestnosti, test je na 60 minút a je formou kazuistík. Postupne sa ti otvárajú ďalšie a ďalšie otázky, vracať späť sa nemôžeš. Správnych odpovedí je viac. Body sa strhávajú, ak neoznačíš všetky správne, ale ak aj napríklad objednáš zbytočný test.
Dúfam, že som dostatočne zhrnula študijný aspekt. Sorbonna (a celkovo francúzske štúdium medicíny) je ťažké, intenzívne a veľmi efektívne. A povedala som ti, že francúzski medici sú za stáže platení? Výška ich odmeny záleží od ročníka, avšak pre piataka to je cca 300 eur.
Na erasme som sa naučila veľa francúzštiny a medicíny, ale ak medicína nie je úplne tvoj erasmus cieľ, tak by si mal vedieť aj to, že múzeá a galérie sú vo Francúzsku pre ľudí pod 26 rokov zdarma. Vieš aj to, že niekoľkokrát denne prejdeš popri Eiffelovke? A že ak bývaš na koleji v Cité Universitaire Internationale, tak je každý týždeň párty v inom národnom ,,maison” a veľmi ľahko tak spoznáš ľudí z Indie, Kambodže, Portugalska a mnohých ďalších? Že vedľa Luxemburských záhrad robia dobré poke bowls? Že si môžeš robiť každý večer pikniky pri Seine? A že keď je teplo, tak tam ľudia večer tancujú salsu? Že pekárne sú otvorené aj cez víkend? A croissanty sú vždy čerstvé? A že keď pôjdeš do kníhkupectva Boulinier, tak tam môžeš nájsť Harryho Pottera alebo Denník Princeznej za 20 centov? A že ak si pôjdeš s kamošmi posedieť na schody Sacré-Cœur, tak budete vidieť celý Paríž? A že síce to je zo začiatku s tou francúzštinou ťažké, ale veľmi rýchlo sa do toho dostaneš a bude to v pohode?
Choď sa prihlásiť na erasmus! Stojí to za to!
