Často ku mne chodia rodiny od bábätiek až po starých rodičov

Rozhovor s absolventkou 2. lékařské fakulty dr. Sandrou Plybon, která nyní žije a pracuje ve Spojených státech.


MUDr. Sandra Plybon pochází ze slovenské Bánské Bystrice a v roce 2006 dokončila Všeobecné lékařství na 2. lékařské fakultě. Nyní žije v USA a věnuje se funkční medicíně.


Jak vzpomínáte na časy, kdy jste studovala na 2. lékařské fakultě?

Veľmi pozitívne. Boli to jedny z najlepších rokov môjho života. 2. LF bola jedna z menších fakúlt a skoro všetci sme sa v ročníku aspoň z časti poznali. Mnohokrát sme sa pripravovali na skúšky spolu a napríklad s anatómiu nám pomáhali aj starší spolužiaci. Často sme sa stretávali u Dr. Vojáka alebo aj na našej koleji Kajetánke. Ja som so spolužiačkami chodila pravidelne plávať a behať a to aj počas skúškového obdobia. Odporúčam to aj terajším študentom, pretože nič nevyčistí hlavu a dodá energiu ako šport.

Byl studentský život v době před rozmachem sociálních sítí jiný?

Určite to bolo iné. Za mojich čias mať počítač a mobil bola skôr výnimka ako pravidlo. Určite by sme si na to zvykli, ale my sme sa učili normálne z knižiek a internet sme nesurfovali. Možno nám to aj pomohlo mať viac času na štúdium a tráviť so spolužiakmi kvalitný čas namiesto brázdenia sociálnych sietí. My sme sa vždy vedeli spojiť, na koleji sme normálne používali telefón, alebo sme sa stretli v menze, alebo študovni. Viem, že si teraz nevieme predstaviť život bez smartfónov, ale dá sa to.

Pracovala jste po dokončení školy nějakou dobu v České republice nebo na Slovensku?

Pracovala som v klinickom výskume pre medzinárodnú spoločnosť. Vydržala som tam asi šesť mesiacov. Uvedomila som si, že byť v kontakte s pacientmi ma baví oveľa viac ako sedenie v kancelárii. Potom sme sa rozhodli vtedy ešte s mojím priateľom ísť naspäť do USA, odkiaľ on pochádzal.

Dělala jste si tady v Česku nějaké atestace, nebo až ve Spojených státech?

V Čechách som si nerobila atestáciu. Po tom, ako som si spravila všetky skúšky USMLE v Spojených štátoch a skončila residency program, som si mohla spraviť skúšku podobnú našej atestácii. Tieto skúšky sa volajú Board Exams a každá špecializácia má svoju skúšku. Na rozdiel od českej alebo slovenskej atestácie sa Board Exam musí po určitom čase opakovať, väčšinou je to okolo siedmich až desiatich rokov.

Jak jste se dostala do Spojených států poprvé?

Do USA som sa prvý krát dostala cez Work and Travel program pre študentov. Počas môjho pobytu som sa zoznámila so svojím manželom. Spočiatku sme mali vzťah na diaľku, po určitej dobe sa však presťahoval do Čiech a napokon sme sa rozhodli ísť naspäť do USA.

Co jste všechno musela podstoupit, abyste v USA mohla začít pracovat jako lékařka? Byla to složitá cesta?

Celý proces nebol vôbec ľahký. Na to, aby som mohla robiť lekárku v USA, som musela najprv spraviť skúšky, ktoré robia americkí študenti medicíny. To znamená všetko od prvého až po šiesty ročník medicíny. Celý proces – skúšky a žiadanie o miesto v residency programe (tréning v danej špecializácii) – mi trval asi dva roky. Na to, aby ste sa dostali do residency programu, často potrebujete klinickú prax v USA. Ja som stážovala na pediatrickej ambulancii, gynekológii a na ambulancii rodinného lekárstva. Po dvoch rokoch som začala residency program. V skratke, robila som lekárku pod dohľadom skúsenejších lekárov. Môj tréning trval tri roky, ktoré sa nedajú opísať inak ako tri roky driny. Celkovo si ale myslím, že to bolo na dosť vysokej úrovni. Lekári, ktorí nás učili, chceli, aby sme uspeli a posúvali nás dopredu. V treťom ročníku som bola zvolená za takzvaneho Chief Resident (hlavneho residenta), ktorý zastupuje svojich spolužiakov vo fakulte.

Zajímáte se o funkční medicínu. Co si pod tím máme představit? Setkala jste se s ní – plnohodnotně – až v USA?

S funkčnou medicínou som sa stretla iba pred nedávnom. Asi pred dvomi rokmi mi bolo diagnostikované automimunitné ochorenie, ankylozujúca spondylitída. Práve vďaka tomuto ochoreniu som začala pátrať po tom, čo okrem genetickej predispozície mohlo u mňa túto chorobu vyvolať. Funkčná medicína sa zaoberá tým, ako naše okolie, strava, stres, genetika ovplyvňuje naše zdravie. Momentálne si robím certifikáciu z funkčnej medicíny cez Institute for Functional Medicine.

Teď působíte v UCHealth. Máme si to představit jako velkou síť lékařských ordinací?

UCHealth je veľký nemocničný systém v Koloráde. Sú pod ním nemocnice, ale aj ordinácie. Ja robím 100% outpatient, čo znamená iba v ordinácii.

Věnujete se „family medicine“. Znamená to, že jste v kontaktu s dětskými pacienty i dospělými?

Family Medicine je odbor, ktorý v Čechách a na Slovensku neexistuje. Počas rezidentúry máme tréning v pediatrii, interne, pôrodníctve a gynekológii a geriatrii. Tento odbor vznikol, pretože tu často v rurálnych oblastiach majú iba jedného lekára na komunitu (taký doktor pre všetko). Preto sa v odbore rodinného lekárstva učíme troška o všetkom. Väčšina rodinných lekárov sa však venuje prevencii chronických ochorení ako vysoký krvný tlak a cukrovka. Často sa stáva, že ku mne chodia celé rodiny – od bábätiek až po starých rodičov. Klasický rodinný lekár praktizuje aj pôrodníctvo, čo ja nerobím.

Jste v USA kontaktu s nějakými Čechy nebo Slováky, kteří taky pracují jako lékaři?

Áno, počas rezidentúry sme mali vo fakulte dvoch psychiatrov a patológa, ktorí boli Česi. V meste, kde teraz praktizujem, je len jedna česká lekárka – internistka, s ktorou sa často stretávam a chodíme spolu lyžovať a kempovať.

Je těžké být pacientem v americkém zdravotnictví? Třeba pokud jde o zdravotní pojištění?

Áno, určite je to ťažšie, čo sa týka ceny. Ja mám šťastie, že ako zdravotník mám dobré poistenie a moju biologickú liečbu mi hradí poisťovňa. V predošlom zamestnaní som robila hlavne s populáciou bez poistenia a bolo to dosť ťažké, hlavne čo sa týka špecializovanej starostlivosti, vyšetrení a hradenia liečby. Ľudia bez poistenia častokrát čakajú pridlho, kým vyhľadajú zdravotnú starostlivosť. Často je to neskoro na to, aby sme im dokázali pomôcť. Je to veľmi smutné.

Máte tříletého syna. Jaká byla rodičovská dovolená v USA? Jak dlouho trvala, přerušilo to třeba váš profesní rozvoj?

Rodičovská dovolenka je skoro neexistujúca. Ja som bola doma štyri mesiace, čo je skôr výnimka ako pravidlo. Väčšina žien sa vracia do práce po šestonedelí. Nebudem klamať, toto obdobie bolo pre mňa veľmi ťažké a myslím si, že mi „dopomohlo“ k mojím zdravotným problémom.

Vydáno: 9. 10. 2020 / Odpovědná osoba: Mgr. Juan Zamora