Mesiac so slovinskými otrokmi

Studentka 5. ročníku Všeobecného lékařství Alžběta Šantová strávila letní stáž ve Slovinsku. Píše esej a posílá fotografie.


A. Šantová.
Fotografie na této stránce: archiv autorky.

To, že raz budem chcieť vycestovať na letnú stáž, som vedela snáď už od prváckych Dobroníc, kde s nami starší študenti zdieľali zážitky aj z IFMSA stáží. Keď som v novembri zistila, že sa mi podarilo získať miesto v Slovinsku, s radosťou som každému oznamovala, že pocestujem na stáž. V tej dobe mi ani nenapadlo, aké to bude tento rok s cestovaním komplikované... Po zavretí škôl a tvrdých protiepidemických opatreniach v marci som sa so stážou postupne lúčila, v apríli som už bola so stratou stáže zmierená, v máji svitla nová nádej a v júni sa ku mne predsa len dostala pozvánka zo slovinskej pediatrickej kliniky. Nasledovalo pomerne dlhé obdobie, kedy som čakala, sledovala epidemiologickú situáciu a dúfala, že sa nič nezvrtne nesprávnym smerom. Že to nakoniec vyšlo a mala som možnosť vycestovať, si nesmierne vážim. O to viac, že sa všetko udialo v tak náročnom období.

Svoju stáž som absolvovala na Pediatrickej klinike Univerzitného klinického centra v Ľubľane. Samotnej praxi v nemocnici nemám čo vytknúť. Dostalo sa mi maximálnej starostlivosti zo strany miestnych doktorov, ktorí sa ma počas celého mesiaca snažili začleniť do chodu kliniky a ukázať mi z ich práce čo najviac. Tým, že som praxovala v nemocnici, ktorá je slovinským centrom, stretávala som tu množstvo pacientov s raritnými aj ťažkými diagnózami, o ktorých som doteraz čítala len v knihách. Stretnúť sa s týmito pacientami, ako aj podieľať sa na starostlivosti o nich, považujem za jeden z najväčších prínosov tejto praxe.

Pred začiatkom stáže som sa trochu obávala jazykovej bariéry. Mala som sa predsa starať o detských pacientov, no zároveň som od niekoľkých spolužiakov už počula, že ani s doktormi nebola komunikácia v angličtine v každej krajine jednoduchá. V Slovinsku však rozpráva anglicky takmer každý. Na mojom oddelení to znamenalo sto percent personálu. Anglicky sa však dalo dohovoriť aj s niektorými deťmi. Ak nie, mali tam rodičov, ktorí im moje pokyny pri vyšetrovaní ochotne prekladali do slovinčiny. Doktori na klinike boli dokonca tak úžasní, že kvôli mne, ako jedinej cudzinke na oddelení, usporiadali každodenné hlásenia v angličtine! Za dobrú úroveň angličtiny v Slovinsku možno môže aj tendencia nedabovať zahraničné filmy. Slovinci si teda môžu v televízií pozrieť len filmy v origináli so slovinskými titulkami.

Slovinčina mi však ako slovanský jazyk takisto nebola úplne cudzia. Síce som veľmi nerozumela hovorenej reči (čo sa však vykompenzovalo excelentnou angličtinou Slovincov), avšak v písomnej forme to bolo o niečom inom. Už po pár dňoch, kedy som sa naučila zopár základných medicínskych slovinských slovíčok som bola schopná pohodlne čítať slovinskú dokumentáciu. Z viet typu „jetra iz normalne velikosti in strukture“ sa totiž dá mnoho vydedukovať... Slovinčina je mimochodom bohatá na veľmi zaujímavé slovíčka. Mojim obľúbeným je slovo „otrok“, čo v preklade znamená dieťa. Slovincov som teda upozornila, že ich nápisy na autách „Otroci v avtu“ by sa mohli v Čechách stretnúť s istým nepochopením...

Na stáži v Ľubľane sa nás stretlo len päť študentov z Európy. Bývali sme spolu v byte blízko nemocnice a ľubľanského centra. Po celú dobu sa nám ukážkovo venovali slovinskí študenti, ktorí nám usporiadali program nielen počas víkendov, ale aj počas pracovného týždňa. Program bol tak nabitý a akčný, až toho na mňa niekedy bolo priveľa. Videli sme tak však veľa z tejto čarovnej krajiny, akou Slovinsko rozhodne je. Víkendy sme trávili mimo Ľubľanu – raz pri mori, potom zas na horách. Večery po praxi sme zase venovali aktivitám v Ľubľane. Boli sme si pozrieť filmy pod hviezdami na Ľubľanskom hrade, korčuľovať na zimnom štadióne v Tivoli parku alebo len spoznávali slovinské miestne kuchárske špeciality.

Stáž v Ľubľane bola pre mňa veľkým zážitkom. Priniesla mi množstvo nových skúseností a umožnila mi spoznať nových ľudí a krásnu krajinu. O tom, aké skvelé to bolo, by som mohla písať ešte dlho. Avšak nič nenahradí vlastnú skúsenosť. Určite teda veľmi neváhajte a vycestujte! A ak hľadáte krajinu, ktorá ponúka kvalitnú prax, skvele zorganizovaný voľný program a nádhernú prírodu, Slovinsko je rozhodne dobrá voľba. Pevne verím, že to tento rok s cestovaním bude o niečo jednoduchšie.

Vydáno: 5. 10. 2020 / Poslední aktualizace: 5. 10. 2020 / Odpovědná osoba: Mgr. Petr Andreas, Ph.D.