La dolce vita v sladkom Turíne, a to aj na onkológii

Studentka 4. ročníku Všeobecného lékařství Silvia Dobránska strávila letní stáž v Turíně v Itálii. Posílá esej a fotografie.

Fotografie v náhledu: Výhled na město Bologna. Fotografie v záhlaví: Moj posledny den na oddeleni s prof. Di Maiom a mojou supervisorkou Francescou, archiv autorky.


Vedeli ste, že káva lavazza, čokoládové gianduiotti, svetoznáma spoločnosť Ferrero, drink martini či autá Fiat pochádzajú z toho istého miesta? Je ním čarovné mesto Turín na severe Talianska v oblasti Piemont, kde som strávila svoju klinickú letnú stáž.

Hneď v prvý deň ma privítala najprv samotná riaditeľka nemocnice Mauriziano a následne primár onkológie, prof. Massimo Di Maio. Už po úvodných momentoch som napriek údivu okolia, prečo chcem časť prázdnin stráviť práve na tomto oddelení, nemala pochýb, že som si vybrala správne, keďže ma okamžite začlenili do svojho úžasného tímu a umožnili mi počas daného mesiaca zažiť všetky aspekty práce onkológa. 

Moja supervizorka, dr. Francesca Vignani, s ktorou som strávila väčšinu stáže, je onkologička špecializujúca sa predovšetkým na nádory  urogenitálneho systému, no takisto nádory ORL oblasti a pľúc. Lepšiu supervizorku som si ani nemohla priať, Francesca je nielen výborná doktorka, ale aj neuveriteľne precízna, empatická a nekonečne pozitívne naladená osoba. Už v priebehu prvých dní ma vždy pred príchodom samotného pacienta do ambulancie detailne oboznámila s jeho anamnézou, popísala mi snímky CT, PET či scintigrafie, plán liečby, ktorú pacient absolvoval alebo práve absolvuje, ukázala mi výsledky biochemických vyšetrení a vždy ma upozornila na čokoľvek nezvyčajné či zaujímavé u konkrétneho prípadu. Vďaka tomu som už v priebehu prvých dní poznala veľkú časť pacientov osobne a mohla na vlastné oči sledovať vývoj ich stavu, aj keď len v relatívne krátkom období jedného mesiaca. A napriek tomu, že mám za sebou ešte len tri roky medicíny, spolu so svojimi kolegami robila všetko pre to, aby som si odniesla zo stáže maximum.

Oddelenie fungovalo ako denná nemocnica, takže pacienti prichádzali do ambulancie na pravidelné kontroly a následne na chemoterapiu, rádioterapiu či imunoterapiu alebo hormonoterapiu. Vďaka ochote svojej doktorky som mala možnosť každého pacienta fyzikálne vyšetriť, podieľať sa na zavádzaní PICC či sledovať implantáciu portového systému na jednotke intervenčnej rádiológie pred začiatkom intravenóznej onkologickej terapie. Vysvetľovala mi tiež protokoly rôznych typov liekov využívaných v onkológii štandardne, ale aj v rámci klinických štúdii, či aké kritéria musí pacient spĺňať, aby bol zaradený do daného protokolu.

V poobedňajších hodinách sme chodili na konzília rôzneho zamerania: urologické, gynekologické, pneumologické, ORL či GIT, kde onkológovia z chemoterapeutickej ako aj rádioterapeutickej časti spolu s chirurgmi, patológmi a ďalšími špecialistami diskutovali plán liečby a follow-up náročnejších prípadov. 

Počas týchto štyroch týždňov som videla naozaj široké spektrum pacientov, od tých s minimálnymi nežiadúcimi účinkami terapie až po rôzne urgentné situácie: syndróm kompresie miechy, pacient s  aneuryzmou abdominálnej aorty, epileptický záchvat pacientky s Ca mammy a početnými metastázami v mozgu, hemoroidy a masívne vaginálne krvácanie u pacientky s Ca štítnej žľazy v dôsledku imunoterapie Lenvatinibom,  dyspnoickí pacienti s bronchopneumóniami, hemoptýzou či pľúcnou embóliou, patologické fraktúry aj reaktiváciu TBC pre silnú imunosupresiu. Jedným z najsilnejších momentov však pre mňa bol rozhovor s matkou mladej pacientky s Ca ovarii na chirurgii, ktorá spočiatku výborne reagovala na terapiu, no následne sa jej stav rapídne zhoršoval a jediným ďalším krokom bola paliatívna liečba. Som však veľmi vďačná za možnosť byť denne súčasťou aj takýchto situácií a vidieť, ako profesionálne doktori zvládajú tieto vypäté chvíle.

Väčšina ambulantných vyšetrení sa však niesla v paradoxne veselej atmosfére. Taliani sú veľmi otvorení a komunikatívni, zároveň rodinne založení (k lekárovi zásadne nechodia sami ale často s tromi-štyrmi rodinnými príslušníkmi), takže ma nadšene zaplavili otázkami hneď po vstupe do ambulancie a jedno je isté: pre Talianov je Praha magické slovo, všetci ju navštívili, a všetci si ju zamilovali! 

A teda hoci oficiálnym jazykom stáže je angličtina, je  veľkou výhodou mať aspoň základy talianskeho jazyka. Keďže väčšina skúsenosti zo stáže vychádzala na rozdiel od chirurgických stáži z kontaktu s pacientmi a ich rodinami, veľmi mi pomohlo, že som bola schopná porozumieť tomu, ako svoje zdravotné problémy popisovali samotní pacienti a komunikovať s nimi ako aj s doktormi a sestrami prakticky iba v taliančine.

Hoci času na pauzu či obed bolo niekedy naozaj málo, pre Talianov je dobré jedlo jednoducho zmyslom života a prejavom starostlivosti o toho druhého. Preto kvalitná káva, sladké pečivo či focaccia s prosciuttom museli byť vždy po ruke a nemocničná menza by predčila nejednu taliansku reštauráciu u nás.

Okrem stáže v nemocnici nám miestni študenti zabezpečovali aj bohatý spoločenský program. Turín je nádherne, kedysi kráľovské mesto a na atmosfére pri prechádzkach ulicami je to cítiť rovnako ako vôňu čokolády, ktorej história sa z veľkej časti písala práve v tejto talianskej metropole. Centrum ako aj okolie je zdobené množstvom budov s názvom „Palazzo“ a mnohé z nich sú sprístupnené ako múzeá či galérie: Palazzo Madama, Palazzo Reale či Palazzina di Caccia di Stupinigi. V Turíne sa tiež nachádza druhé najväčšie egyptské múzeum sveta po Kairo alebo obrovský park Valentino v blízkosti rieky Po, ktorá je za pekného počasia hojne využívaná na plavbu kajakmi či kanoe. Jeho súčasťou je aj Borgo Medievale, rekonštrukcia stredovekého mestečka v srdci moderného mesta, kde stačí jedna prechádzka, aby ste sa vrátili v čase. Hlavným symbolom mesta je veža Mole Antonelliana, ktorá dotvára spolu s Alpami v pozadí krásny pohľad na panorámu Turína z výšky, napríklad z Monte dei Cappuccini. Krásne výhľady sú vraj aj zo samotnej Mole, no medzi talianskymi študentmi koluje povera, že vysokoškolák môže vyjsť na vrchol veže až po promócii, inak štúdium určite nedokončí. Ubezpečovali nás, že zahraničných študentov sa to netýka, no napriek tomu sme nechceli riskovať – aspoň máme o dôvod viac vrátiť sa!

Víkendy sa teda niesli v znamení kultúry, pamiatok, skvelého lokálneho jedla a vína Piemontu. Zúčastnili sme sa tradičnej udalosti Le Sagre s gastrofestivalom v mestečku Asti, Cheese Festivalu v malebnom mestečku Bra a takisto sme strávili predĺžený víkend v čarovných mestách regiónu Emilia Romagna, Bologni, Parme či Modene, s ochutnávkou tých najlepších cestovín, ktoré v Taliansku nájdete, či produktov Prosciutto di Parma, Parmigiano-Reggiano a Mortadella.

Mesiac strávený v Taliansku bol nezabudnuteľným zážitkom. Chcela by som sa poďakovať IFMSA a predovšetkým celému tímu onkológie Mauriziano, ktorý mi svojim láskavým prístupom k pacientom ako aj ku mne odovzdali množstvo vedomostí a skúseností! Ukázali mi onkológiu ako krásny obor, ktorý mi umožnil spoznať ľudí v ich najťažších momentoch, ich pocity, strach, nesplnené sny, na čom im záleží a čo ich ženie v živote vpred. V priebehu mojej stáže som mnohých stretávala opakovane spolu s ich rodinami a z neznámych pacientov sa stali ľudia, ktorí sa so mnou v posledný týždeň vrúcne lúčili a priali mi do ďalšieho štúdia a života „In bocca al lupo!“, teda „Veľa šťastia!“ (alebo doslovne „Do tlamy vlka!“), takže som navzdory častej mienke o onkológii ako o smutnej časti medicíny odchádzala plná entuziazmu a s uistením, že je to naozaj obor, ktorému sa chcem v budúcnosti venovať.

Vydáno: 6. 11. 2019 / Poslední aktualizace: 6. 11. 2019 / Odpovědná osoba: Mgr. Petr Andreas, Ph.D.