Pachuca a jej El Reloj. Môj domov na mesiac. Fotografie na této stránce: archiv autorky.
Ivana Talárová z 5. ročníku Všeobecného lékařství strávila letní stáž v městě Pachuca v Mexiku. Píše esej a posílá fotografie.
Keď sa ma priatelia a známi pýtajú ako bolo v Mexiku, vždy sa na pár sekúnd pozastavím a premýšľam, ako začať. Zakaždým sa mi vybaví iná emócia, iné spomienky, iné príbehy. Mexiko sa nedá ani slovami dostatočne popísať. Je tak rôznorodé, odlišné a prekvapujúce, že prajem každému, aby tam raz mohol ísť a zažiť ho na vlastnej koži.
Aj napriek všetkým predsudkom a obavám, ktoré som z mojej cesty do tejto krajiny mala (na mňa sa skôr preniesli z mojich rodičov), môžem teraz konštatovať, že Mexiko nie je také nebezpečné, ako si to ľudia zvyknú myslieť. Mexičania sú veľmi priateľskí, a vždy keď som potrebovala pomôcť, nikto ani na chvíľu nezaváhal. V situáciách, keď moja “duolingo úroveň” španielčiny nestačila, tak sme sa “rukami-nohami” vždy nejak dorozumeli. Je pravda, že “južanský” typ čistoty a starostlivosti o svoje bývanie a okolie vo mne niekedy vyvolávalo obavy, ale keď človek dodržiava bežné pravidlá ako napríklad: nechodiť nikde sám, byť doma pred zotmením atď., cíti sa aj v Mexiku bezpečne. Tieto nie vždy na prvý pohľad lákavé mestské štvrte, kompenzujú pre Mexiko typické farby a krásne murales (maľby na stenách) a človek sa hneď cíti ako v rozprávke. Ďalším pre mňa veľkým prekvapením boli vysoké hory (cez 3000 m n. m.) sopečnatého pôvodu, ktoré z každej strany obklopovali naše mesto. To naznačuje aj to, aká bola klíma v tejto oblasti, tropické horúčavy sú tu iba snom. Po slnečnom ráne nás každé popoludnie zastihol dážď a nočné teploty boli väčšinou pod 10 stupňov Celsia. Aj napriek nižšej sociálnej úrovni sa však ceny za jedlo, služby a transport v Mexiku pohybujú podobne ako u nás.
Svoju letnú stáž som absolvovala v ISSSTE Hospital General v meste Pachuca v štáte Hidalgo. Toto mesto bolo pre mňa prvou voľbou, a to najmä kvôli pozitívnej skúsenosti spolužiačky z predchádzajúceho roka. Aj keď samotné mesto nie je veľmi turisticky známe, mojou prioritou bolo získať čo najviac klinických skúsenosti a mať v nemocnici mentorov, ktorí mi radi odovzdajú svoje poznatky. A tak to aj bolo. Mojím hlavným oddelením bola anestéziológia a pár dní som strávila aj na urgentnom príjme. Pri výbere nemocnice bolo pre mňa dôležité, aby si študent vystačil s angličtinou, keďže certifikát zo španielčiny som nemala a s mojimi polročnými základmi samoučby to bola fakt bieda. Realita však bola taká, že väčšia polovica doktorov anglicky nehovorila vôbec a druhá časť používala tzv. “Spanglish”, ako ju nazval jeden z kolegov. Našlo sa však zopár “English-friendly” doktorov, ktorí sa stali mojimi tutormi.
Celé fungovanie týchto fakultných nemocníc je veľmi dobre zorganizované a vidieť v nich systém už od prvej chvíle. Všetku prácu okolo pacienta vedú rezidenti (neatestovaní doktori) a atestovaný lekár na nich v podstate len dozerá a je prítomný v prípade nejakých komplikácií. Počas mojej stáže som sa v podstate stala aj ja rezidentom a zapadla do systému. Postupne som sa učila teóriu a deň za dňom som sa dostávala aj k praktickým veciam, o ktorých sa nám tu ako študentom môže len snívať. V Mexiku je starostlivosť o pacienta postavená väčšinou na doporučených postupoch z USA, a preto som po večeroch mala čo študovať. Neraz sa stalo, že som dostala za domácu úlohu sa do druhého dňa naučiť nejaké hodnotiace skóre alebo postupy pri daných výkonoch. Avšak oplatilo sa. Keď som zvládla teoreticky popísať krok za krokom danú procedúru, mohla som sa pustiť do praxe. Okrem bežných vecí, ako je monitorácia pacienta a aplikácia liekov, som zaisťovala dýchacie cesty viacerými spôsobmi, ako je tvárová maska s airwayom, laryngeálnou maskou alebo endotracheálnou kanylou. Prvýkrát som si mohla skúsiť aj intubáciu s videolaryngoskopom. Čo bolo pre mňa najväčšou výzvou – učila som sa ako bezpečne aplikovať spinálnu anestéziu. Párkrát sa mi podarilo aj asistovať chirurgom, zašiť ranu, či odoberať arteriálnu krv. Musím priznať, že aj keď som sa naučila aj veľa teórie, boli to hlavne praktické veci, ktoré ma hnali dopredu a klinická časť mojej stáže tak naplnila moje očakávania.
V našej hosťovskej rodine sme sa stretli štyria študenti z rôznych krajín. Toto číslo bolo ideálne na to, aby sme vedeli zrealizovať víkendové výlety bez väčších komplikácií. Náš sociálny program sme si viac menej plánovali sami, no hosťovská rodina a koordinátorka boli vždy nápomocní. Keďže v Pachuce prijímajú každý mesiac len zopár študentov, naša sociálna skupinka bola komornejšia, no vždy sa k nám na výlet pridal aj niekto z miestnych študentov, kto nás chcel spoznať. Spolu sme navštívili zopár Pueblos Mágicos (čarovné mestečka), ktoré rozvíjajú turizmus v daných oblastiach s typickou kultúrou, históriou alebo prírodnými krásami – neďaleké Real del Monte, kde sa ešte donedávna ťažilo zlato a striebro, Huasca s krásnymi kúpeľmi a vodopádmi na čadičových skalách a moje obľúbené historické Taxco a jeho okolité osviežujúce azurové jazierka Pozas Azules. Pre Mexiko sú veľmi typické aztécke a mayské pyramídy. My sme sa boli pozrieť na druhú najväčšiu – Pyramídu Slnka v Teotihuacáne, meste, ktoré je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mojím najobľúbenejším výletom bol rozprávkový vodný park Tolantongo, kde sme sa mohli celý deň kúpať v nádherných azurových jazierkach, jaskyniach s termálnymi vodopádmi a členitej riečke, kde sme dokonale zregenerovali medzi plnými dňami v nemocnici. No a na záver nesmelo chýbať ani hlavné mesto Ciudad de México, kde si podľa preferencií každý príde na svoje. Čo sa však zaručene nedá vynechať, je legendárne Frida Kahlo Muzeum. Keďže som už za stážou precestovala pol zemegule, na konci som zostala ešte spoznávať krásy Mexika ďalšie dva týždne.
Mexiko prinieslo pre mňa naozaj mnoho skúsenosti, zážitkov, výborného jedla (tropické očkovanie sa ozaj vyplatí!), nových známych a pridalo sa na zoznam krajín, kde sa raz chcem zaručene vrátiť. Každému, kto má v srdci túžbu po exotike, obľubuje latinský temperament, má jazýček (a GIT) stvorený aspoň trochu pre pikantné (ktorému sa nevyhne ani na raňajkách) a hlavne sa chce priblížiť svojmu vytúženému odboru, stáž v Mexiku určite vrelo odporúčam!
