Drvivá väčšina nemocničných zamestnancov tu jazdí kolobežkami

Štítky

Student 5. ročníku Všeobecného lékařství Daniel Slovák strávil semestr v norském Trondheimu. Píše esej a posílá fotografie.


Fotografie na této stránce: Archiv autora.

Do Trondheimu som letel v noci z 1. na 2. januára. Na letisku sa mi podarilo kúpiť si predražený tatranský čaj. Ťahal som za sebou dva kufre, z ktorých mi jeden rozmlátil autobusár, keď sa tú 23-kilovú nádheru snažil vybrať z kufra autobusu. Prvú noc ma vzbudil krik šiestich random Nemcov, ktorí mali v našej kuchyni párty. Celý pobyt sa teda začínal dosť zaujímavo.

Pár dní pred začiatkom semestru pre nás škola pripravila orientační dni, kde sme mali možnosť vidieť trochu nórskej kultúry, školské priestory a zoznámiť sa navzájom. Z nejakého dôvodu fakulta medicíny začínala semester o týždeň neskôr ako ostatné fakulty, čo sme sa bohužiaľ dozvedeli až po oficiálnom začiatku semestru.

Všetku výuku, okrem jazykového kurzu nórčiny, sme mali v univerzitnej nemocnici St. Olav Sykehus, ktorá je obrovským komplexom budov navzájom prepojený cez „skybridge“. Nemocnica je teda tak veľká, že drvivá väčšina zamestnancov jazdí po nemocnici kolobežkami. Nesmierne ma potešil systém vydávania nemocničného oblečenia. Každé ráno si totiž viete na svoj čip vybrať čisté veci, ktoré na konci dňa iba vložíte do stroja.

Samotná výuka prebieha inak ako u nás. V určitých ohľadoch mi to vyhovovalo, ale miestami som nebol úplne spokojný. Čo sa týka klinickej výuky, pre tú sme mali vyhradené stredy, štvrtky a občas utorky. Pondelky a piatky boli určené pre nepovinné prednášky. Tento systém mi oproti nášmu veľmi vyhovoval, pretože človek nemusí každý deň sedieť v prednáškovej miestnosti oddelenia na povinnom „seminári“ (ktorý je v podstate aj tak len powerpointová prezentácia, ale pod týmto názvom je pre študentov povinná) a dúfať, že sa dostane k pacientovi aspoň na tú hodinu, dve, alebo niekedy ani to. Tu klinická výuka naozaj znamená kontakt s pacientom. Taktiež som veľmi ocenil semináre PBL (Problem based learning), kde sme boli veľakrát nútení premýšľať napríklad ako praktický lekár na severe Nórska, kde je najbližšia nemocnica vzdialená päť hodín autom. Na druhej strane mi ale práve toto premýšľanie niekedy nevyhovovalo. Čo sa mi ale na tomto systéme vôbec nepáčilo, bolo zbieranie podpisov na jeden papier po celý semester (ktorý som niekoľkokrát stratil a zničil). Počas výuky gynekológie musíme mať štyri podpisy za observation/assisting pri pôrode a aj to v určitom čase, ktorý nám je pridelený. Čo v praxi znamenalo, že som po celom dni v škole musel ísť o ôsmej večer do pôrodnice a do siedmej ráno čakať na dva pôrody.

Osobne si myslím, že som mal dosť šťastie si odchodiť takmer všetky oddelenia ešte predtým, než 12. marca zrušili výuku kvôli covid-19 situácii. Napriek tomu, hneď začiatkom ďalšieho týždňa už bola zahájená online výuka, takže sme prišli iba o jeden deň prednášok. Všetka klinická výuka prebiehala tak ako aj predtým formou „patient cases“, ktorí boli práve hospitalizovaní na danom oddelení, takže sme prišli iba o ten fyzický kontakt s pacientom.

Trondheim je stredne veľké študentské mesto, kde sa človek rozhodne nebude nudiť. Stačí, aby si sadol na autobus a za 15 minút je v horách, kde uvidí sneh a ľudí na bežkách aj koncom apríla. Na čo vás však nič nepripraví, je zmena počasia. V jednu chvíľu môže snežiť, alebo pršať a za desať minút je slnečno a vidíte ľudí chodiť po vonku v krátkych rukávoch. V meste tiež nájdete budovu študentského spolku, kde sa študenti starajú o prevádzku kaviarní a klubov v nej.

Univerzita ponúka študentom možnosť bývať v jednej z mnohých „student villages“, ktoré sú rozmiestnené po celom meste. Ja som býval v apartmáne v Moholt studentby, kde je ubytovaná drvivá väčšina výmenných študentov a byt som zdieľal s dvoma erasmus študentmi a jedným Nórom.

Univerzita tu ponúka naozaj nesmierne veľa športových klubov a služieb, ktoré organizujú sami študenti. Napríklad si môžete zadarmo požičať športové a outdoorové vybavenie, alebo za symbolickú cenu prenajať chatu so saunou na jazere. Ja som sa pridal do plaveckého tímu, ktorý mal tréningy štyrikrát v týždni.

Bol som nesmierne rád, že som mohol vypadnúť zo svojej rutiny a väčšina priateľov, ktorých som tu spoznal, nie sú z medicínskeho prostredia. Mal som možnosť vidieť Lapland vo Fínsku, lyžovať sa vo Švédsku, saunovať sa a kúpať sa vo fjorde na severe Nórska a plno iných nezabudnuteľných zážitkov.

Som veľmi vďačný za príležitosť stráviť celý semester na tak úžasnom mieste. Určite odporúčam program Erasmus+ každému, nech už sa jedná o akúkoľvek krajinu. Spoznáte ľudí z iného prostredia, inú krajinu, inú mentalitu, možno sa naučíte nový jazyk, ale hlavne na ten pobyt nikdy nezabudnete.

Tiež som bol nesmierne vďačný za to, že v Nórsku, oproti vnútrozemské Európe, nebolo snáď ani cítiť, že vo svete prebieha pandémia. Život tu fungoval relatívne tak, ako aj predtým a svoj výmenný pobyt som si aj naďalej užil. A aj keď je Škandinávia považovaná za tie „lepšie“ krajiny na život a veľmi sa mi môj pobyt páčil, na vlastnej koži som zistil, že nie je všetko zlato čo sa blyští a toto zrejme nebude krajina, v ktorej by som sa rád usadil.

Vytvořeno: 20. 5. 2020 / Upraveno: 11. 12. 2023 / Mgr. Petr Andreas, Ph.D.