Nicolas Alvarez, student 5. ročníku Všeobecného lékařství, strávil akademický rok na stáži na Univerzitě Santiago de Compostela a v tamní univerzitní nemocnici. Píše esej a posílá fotografie.
Strávil som rok na pútnickom mieste, kde prší aj štyri nedele v kuse, kde je dobrý kabát výbavou každého mešťana a stojan na dáždnik nutnosťou každej prevádzky – v časti Španielska, ktorá sa vymyká všetkým predstavám o krajine. Santiago de Compostela, hlavné mesto Galície, sa na dva semestre stalo mojím domovom a jeho univerzita mojou alma mater. Verím, že tento pobyt bude v perspektíve jednou z najcennejších skúseností môjho profesijného aj osobného života. A som presvedčený, že ak sa rozhodnete vycestovať, erasmus pre vás môže znamenať rovnako veľa.
Kľúčovou súčasťou erasmu je život v medzinárodnej partii študentov. A jednou z najcennejších skúsenosti z pobytu v zahraničí je spoznať, že sa dá žiť aj inak. Bývanie s Venezuelčankami, oslavy s Mexičanmi, večere s Talianmi, španielske pouličné karnevaly či hodiny kubánskej salsy teraz formujú moje predstavy o živote v komunite, o zábave, o svete aj o priateľstve.
Veľkým rozdielom medzi lekárskou fakultou u nás a v Santiagu je organizácia štúdia: predmety sú tam semestrálne alebo ročné, a to vo všetkých ročníkoch štúdia s výnimkou posledného, praktického roku. Teoretická výuka je striktne oddelená od praxí. Po doštudovaní šiestich rokov medicíny absolventov ešte čaká príprava na národný test (MIR), ktorého dobrý výsledok znamená prednosť pri výbere špecializácie a nemocnice, v ktorej bude následne vzdelávanie prebiehať.
V rámci praxí, ktoré som absolvoval na kardiologickom oddelení a chirurgickej klinike, ma najviac prekvapila centralizácia zdravotnej dokumentácie a dobrá organizácia špecializačného vzdelávania. Každý rezident pracuje v tíme s atestovaným lekárom a prípadne starším rezidentom, kompetencie aj zodpovednosť teda mladým lekárom stúpajú postupne.
Druhý semester môjho pobytu poznamenala pandémia, v Santiagu som sa ale rozhodol zostať. Praktickú časť výuky letného semestra sa mi podarilo dokončiť, teoretická výuka už pokračovala on-line. Napriek skúsenostiam s jednými z najtvrdších národných epidemiologických opatrení verím, že čas na erasme, aj keď sčasti takto neštandardný, je stále skutočne cenným. Obmedzenia sa ku koncu môjho pobytu postupne uvoľňovali a erasmácky sociálny život či cestovanie tak boli v rámci možností „nového normálu“ opäť možné.
Ako vysokoškolák často počúvam, že si treba štúdium a zahraničné pobyty poriadne užiť, pretože sú to tie „najlepšie roky“. Nenahraditeľný čas to zaiste je, ja o tom však uvažujem trochu inak. Pre mňa je skúsenosť z erasmu natočením sa na (životnej) dráhe o pár stupňov. Po niekoľkých metroch odchýlku od pôvodného smeru možno ešte nevidno; po niekoľkých kilometroch sa už ale viditeľne dostávate inam. Verím, že práve týchto pár stupňov môže znamenať veľký rozdiel v budúcej kariére aj súkromnom živote. A že naopak to „najlepšie“ nás v mnohých smeroch ešte len čaká.
Preto poďte do toho. Druhá lekárska ani život u nás vám neutečie. A ak sa vydáte do Santiaga, zahoďte očakávania od Španielska a berte so sebou aj kvalitný dáždnik.
